Školobežka
Základná škola v Mojmírovciach
Jún 2006
Príhovor pani riaditeľky
Školský rok 2005/2006 je už takpovediac v cieľovej rovinke, pomaly sa blíži k svojmu záveru a nám zostáva doslova pár týždňov práce a potom vytúžené prázdniny. Kým sa však definitívne rozlúčime so starým školským rokom a vychystáme sa na prázdniny, chcem, aby sme sa aspoň na chvíľu vrátili k tomu, čo sme za posledných desať mesiacov spolu prežili.
Pamätáte sa? V máji 2005, teda práve pred rokom, sa k nám nasťahovala firma, postavila si unimobunky, doviezla materiál a cez prázdniny sa začalo pracovať na rekonštrukcii. Najprv sa začala robiť strecha, potom sa vymieňali okná a nakoniec sa rekonštruovali obvodové múry školy. Po celý školský rok sme všetci pracovali v sťažených podmienkach, pretože sme sa museli sťahovať podľa toho, kde sa práve pracovalo. Nemali sme k dispozícii odborné učebne a neraz sme si užili hluk a prach. Povedali sme si však, že všetko vydržíme, len nech nám viac nezateká strecha, len nech povymieňajú tie spráchnivené okná, ktoré vypadávali z rámov a nech vymenia „deravý plášť“ školy, cez ktorý sa na niektorých miestach dala prestrčiť ruka. Dnes všetci vieme, že to nebolo ľahké, ale vydržali sme. Vydržať stálo za to.Keď sa pozeráme na našu školu teraz, s hrdosťou môžeme povedať, že je veľmi pekná. Možno by sa našiel neprajník, ktorý by poznamenal, že iba zvonku, ale aj to je v porovnaní s tým, čo sme mali pred rokom, úplný sen. Je to ako prejsť z biednej chatky do hotela. Ten „hotel“síce nemá tri hviezdičky, pretože mu ešte všeličo chýba, ale všetko má svoj čas. My dospelí sme skonštatovali, že máme najkrajšiu školu v celom okolí.
A čo vy na to, tiež sa vám páči? Verím, že áno. Nestačí však len to, že sa nám páči, je potrebné a veľmi dôležité sa o ňu starať. Všetci musíme dbať, aby sme si ju sami svojou ľahostajnosťou a nedbanlivosťou nepoškodzovali. Interiér školy vyzdobíme prácou vašich šikovných rúk – výkresmi, obrazmi, a nie odtlačkami vašich nôh!
Obnovíme trávnik, vysadíme nové kríky a pekne upravíme celé okolie školy.
Nový školský rok nám prinesie opäť zmeny. Tou prvou bude, že v areáli našej školy bude aj materská škola. V očiach tých malých drobcov budete všetci veľkí školáci. Bude preto dôležité ukázať, že nie ste len veľkí, ale primerane výške aj rozumní, tolerantní, ohľaduplní a priateľskí.
PaedDr. Eva Lužáková, riaditeľka ZŠ
Odkedy máme povinnú školskú dochádzku?
Do 18. storočia sa nehovorilo o školskej dochádzke, ale len o dvoch či troch zimách strávených v škole. Až za vlády Márie Terézie sa v Ratio educationis roku 1777 prvýkrát vyslovila zásada všeobecnej školskej povinnosti. Reforma Jozefa II. stanovila obdobie školopovinnosti na štyri roky.
Od roku 1868 je povinnosť navštevovať ľudovú školu šesť rokov (od 6 do 12 rokov). Dnes je povinná školská dochádzka stanovená na desať rokov (od 6 do 16 rokov).
Kedy boli zavedené žiacke knižky?
Zošitok so záznamami o prospechu a správaní žiaka na základnej škole - žiacka knižka – sa u nás začal používať v roku 1951.
Odkedy máme dva stupne základnej školy?
Základné vzdelávanie vždy zahŕňalo dva stupne, aj keď sa to tak neoznačovalo. Existovala ľudová škola a na ňu nadväzoval vyšší stupeň ľudovej školy alebo meštianskej školy.
Dnešné rozdelenie základnej školy zaviedol školský zákon z roku 1960, ktorý hovorí o prvom stupni (1.-5. ročník) a druhom stupni (6.-9. ročník)
zdroj: Múzeum školstva a pedagogiky, Bratislava
vyňaté z www.modernaskola.sk
... Jedného dňa v 3. ročníku sme sa dozvedeli, že začneme riešiť Dalton. Veľmi sme sa tešili, i keď sme nevedeli, čo nás čaká.
Teraz vieme, že vždy v piatok samostatne riešime zábavné úlohy. Každý sám hodnotí, aký počet bodov dosiahol.
Raz sa na nás prišli pozrieť páni učitelia a pani učiteľky. Medzi nimi bola aj pani riaditeľka. Mali sme trochu trému, ale nakoniec to dobre dopadlo.
Cez víkendy si nosíme domov Endží a Jerryho – to sú naše maskoty. Ako prvá ich mala pani učiteľka, potom my, deti. Vždy sme napísali krásne príbehy o tom, čo sme spolu zažili.
A toto je jeden z našej kroniky...
V piatok na poslednej hodine týždenníci losovaním určili, že pôjdem k Natálke. Tešila som sa na to, čo ma u nej čaká.
Natálkin byt sa mi páčil. Obzerať som sa však dlho nemohla, pretože sme išli veľmi skoro spať. V sobotu nás totiž čakal pekný výlet do Bojníc.
Ráno nás mamička zobudila, rýchlo sme sa umyli, obliekli a po raňajkách sme vycestovali. Najprv autobusom do Nitry, a potom z Nitry vlakom do Prievidze a Bojníc. Vo vlaku sme sa stihli pohodlne najesť, a tak sme mohli odhodlane kráčať do ZOO. Stretli sme tam slony, opice, dikobraza, ťavy dvojhrbé, krokodíly, somárika...a kone, hady, vtáky, medvede,a nakoniec korytnačky. Už ma boleli krídelká a Natálku nôžky. Preto šup do zámku, v ktorom nás privítala sprievodkyňa preoblečená do historického kostýmu. Taký by som chcela! Tu, v zámku, sa mi najviac páčili vyzdobené izby zlatom a mramorom. Návštevu sme ukončili v jaskyni, hlboko pod zámkom, kde mi bola veľká zima. Rozlúčili sme sa so sokoliarmi i s Bojnicami. Tento víkend sa nám vydaril! Ďakujem, Natálka!
Vaša Endží
K. Subiová, Ľ. Šimková, 4.A
Je ráno, máme pripravenú hodinu. Keď zazvonilo, začali prichádzať rodičia. Prišla k nám i pani riaditeľka aj pán starosta.
A už je tu privítanie rodičov, básničky, repovanie, divadielko. Napokon sme odštartovali na daltonský blok. Riešili sme zaujímavé úlohy. Endží sa na nás stále pozerala.
Rodičom sa naša otvorená hodina páčila. Baškin ocino nás filmoval. Už sme na tú kazetu zvedaví.
Tomáš Konya, 4. A
... Čakal nás významný deň – otvorili sme dvere našej triedy pre rodičov. Mali sme trému už vtedy, keď prišla prvá mamička. Museli sme tú trému prekonať.
Sme hrdí na seba, že sme to dokázali.
Ľudmila Šimková, 4. A
Ako sa Jerry stratil
... Jerry je náš maskot. Jednoducho - je to plyšová včielka. Keď sme boli tretiaci, priniesol ho Dean.
Diana si zobrala Jerryho na prázdniny. Keď sme sa pýtali na Jerryho, Diana povedala, že ho položila pani učiteľke na stôl. No nebol tam. Odvtedy ho všetci hľadajú.
Ak by ste náhodou videli niekde zelenočiernu plyšovú včielku, dajte ju do 4. A na stôl pani učiteľke.
Šimon Špánik, 4. A
... Jedného dňa priniesol náš spolužiak krásneho čmeliaka. Bol čierno-zelený, plyšový a malý. Prežíval s nami pekné víkendy.
Jedného dňa pani učiteľka dávala všetkých našich maskotov na prázdniny. Včielka Endží išla k Baške a Jerry išiel k Dianke. Prešli prázdniny a Jerry vôbec nepriletel, stratil sa. Je nám za ním veľmi smutno. Dúfame však, že sa možno predsa len nájde. Prosím, ak by ho niekto našiel, nech ho prinesie do 4. A.
Kristína Subiová, 4. A
Dalton je super! Miesto toho, aby sme sa učili, riešime zábavné úlohy,
za ktoré dostávame body. Pri práci
s úlohami si môžeme pomáhať s učebnicou aj so spolužiakmi, ale vtedy sa odpočítavajú body. Získaný počet bodov si značíme do papierových domčekov.
Dalton sa začína chvíľočkou ticha, potom riešime úlohy, ktoré sú rôzne – zo slovenského jazyka, matematiky, prírodovedy, a vlastivedy.
Dalton mávame väčšinou v piatok dve hodiny. Na začiatku pani učiteľka vždy povie zopár najlepších, ktorí dosiahli najviac bodov. Tí si potom do žiackej knižky nalepia nálepku a dvomi vetami ohodnotia svoju prácu.
Dalton ma veľmi baví. Je to zábavné a rýchlo sa všetko naučíme.
Viktória Petrovičová, 4.A
Albrecht Habsburský a MáriaTurkov pobiť chceli,
vojaci hladní boli, zelené melóny zjedli.
Žalúdočnú chrípku vojaci dostali,
bojovať nemohli, domov sa pobrali.
Albrecht chudák hnačku chytil,
pomaly aj hlavu sklonil.
Máriin syn sa narodil, Pohrobok ho nazvali,
Ladislava zahubili, Matej Korvín nastúpil.
My sme starí Maďari
škodu robiť sa nám darí,
všetky mestá zničíme.
Vytasíme veľký meč,
do boja rýchlo leť,
tak rýchlo leť.
Starý Maďar bojuje
A všetko tu dobyje,
Nás je viac, nás je viac,
Nech sa bojí dobyť nás!
Žigmund Luxemburský pil, klamal, sľuboval
a všetkých okrádal....
V poslednú minútu vyslovil túžbu:
„ Na trón Albrecht Habsburský po boku mojej dcéry zasadne
A pod jeho veľkou rukou Uhorsko pokračovať bude.“
Zať jeho do boja proti Turkom vyrazil,
žiaľ s chorobou sa rýchlo vytratil.
Jeho syna Ladislavom Pohrobkom nazvali,
no veľmi rýchlo ho Kumáni zabili
a tak pán Matej Korvín vládnuť nastúpil,
bratríkov skrotil, čierny pluk z nich zhotovil.
Založil Academiu Istropolitanu,
ktorou dal vzdelaniu zelenú.
Uhorsko zo záhuby vytiahol,
zlaté florény, nové meny zaviedol.
Všetci ho radi mali,
múdrym a spravodlivým kráľom ho zvali.
Jeho život sa ukončil,
Keď sa za neumytú figu rozčúlil.
Výber z prác žiakov 7. A
... pre –násťročných
..................Kým sa ostatní stihli spamätať, Eragon sa vyslobodil z haravary, vztýčil sa v sedle a vyslovil starodávne zaklínadlo. Uprostred zmätku udrela do zeme indigovomodrá ohnivá guľa a rozprskla sa v gejzíre žeravých kvapiek, ktoré sa vzápätí vyparili ako slnkom zohriata rosa. Nato sa z neba zniesla Zafira a pristála vedľa Eragona. „Vidíte?“ zvolal Eragon, „som Jazdec.“ Zdvihol meč nad hlavu, až červená čepeľ zažiarila v slnečnom svetle, a potom ním zamieril na otrokárov. „Utekajte, aj vám je život milý!“ ......................
Eragon, chudobný chlapec, nájde jedného dňa v lese krásny kameň. Najprv si myslí, že je to nejaký vzácny drahokam...
ale vyliahne sa z neho malý drak.
Eragonov prostý život sa za jednu noc roztriešti a on je vrhnutý do nového, nebezpečného sveta osudu, čarov a moci. Len so starodávnym mečom a radami múdreho rozprávača musia Eragon a dračie mláďa Zafira prekonávať nebezpečné situácie a odolávať temným silám v Kráľovstve...
Dokáže sa Eragon ujať bremena legendárnych Dračích jazdcov? Osud Kráľovstva leží v jeho rukách...
A čo je ešte úžasné na tejto knihe? Napísal ju mladý, vtedy iba 15-ročný spisovateľ Christopher Paolini. Kniha pod názvom Eragon prvýkrát vyšla v rodinnom vydavateľstve Paolini International, LLC vo februári 2002 a zakrátko sa stala svetovým bestsellerom. Christopher už dopísal druhý diel tejto fantasty trilógie, ktorý vyjde pod názvom Eldest.
Decká, ak máte sklony lietať na drakoch a robiť čarovné a nadprirodzené veci, či čarovať spolu s hrdinami, určite by ste si túto knihu nemali nechať ujsť.......
Milan Mrázek, 9.A
Krátke zamyslenia sa nad knihou MALÝ PRINC
..... Keď bol hlavný rozprávač malý, veľmi rád kreslil. Raz nakreslil slona vo veľhadovi, no dospelí mu tvrdili, že je to klobúk a má sa radšej venovať učeniu. Podľa mňa to nebolo správne, ... myslím si, že ho mali v tom podporiť a nie mu hneď zničiť vlastnú predstavu .....
..... Myslím si, že Malý princ bol citlivé dieťa, ktoré vedelo vnímať srdcom, nielen očami. Táto kniha sa mi páčila. Je neobyčajná a plná pekných myšlienok. ......
..... Keď som mala 9 rokov, čítala som Malého princa. Vôbec, ale vôbec som ju nechápala. Keď som si prečítala knihu teraz, pochopila som toho viac. Túto knihu môžete čítať raz, dvakrát, trikrát, ba aj stokrát a stále v nej nájdete niečo nové. Niečo, čo vás prinúti rozmýšľať a zamyslieť sa, prečo to autor napísal práve tak .....
..... Malý princ odišiel zo svojej planéty, pretože hľadal priateľa. Myslel si, že nijakého nemá. Až keď spoznal líšku, zistil, že jedného nechal na svojej planéte. Jeho kvetinu .....
..... Keď Exupéry havaroval s lietadlom uprostred Sahary, tak sa určite cítil strašne osamelý. Preto si vo svojich predstavách vymyslel Malého princa .....
.... Táto knižka sa mi veľmi páčila, pretože je o priateľstve, o detstve, o dospelosti, o láske .....
..... Keď bol Exupéry malý, dostal knihu. Knihu o džungli a jej zvieratách. Páčila sa mu až tak, že sa pokúsil z nej niečo nakresliť.
Nakreslil hada tráviaceho slona. Ukázal kresbu rodičom, ale tí ju nepochopili. Dospelí svoju fantáziu zavrhli. Nazývajú ju chorobou detstva. Zabudli, že aj oni boli kedysi deťmi. Ale nie je to dôvod, prečo sú mnohí takí nešťastní? .....
..... Knižku o Malom princovi som čítala už predtým, no teraz som ju vnímala úplne inak. Po každom prečítaní je iná. Možno to ide s dospievaním a mení sa náš pohľad na svet. Ale .... Naozaj sa dospievaním tak meníme? .....
..... Príbeh na mňa pôsobil dosť smutne, čo ma tiež zaujalo. Chcel autor priblížiť detský svet? Malý princ bol dieťa. Ale na mňa pôsobil ako neskúsený dospelý. A ešte k tomu namyslený, pretože nikomu neodpovedal na otázky, ale jemu museli odpovedať všetci na všetko .....
..... Malý princ je zosobnenie detskej nevinnosti a naivity plnej ilúzií. Malý princ sa úzkostlivo staral o svoju kvetinu. Pre Malého princa bola výnimočná. Podľa mňa nie krásou, ale svojím správaním, tak nápadne podobajúcim sa žene...
..... Zo všetkých alegórií, čo som v knihe našla, ma najviac zaujal vzťah kvetiny a Malého princa. Autor krásne opísal starostlivosť Malého princa, keď kvietok usilovne zalieval a chránil, zvedavosť, keď mu kvietok rozprával, odkiaľ ho na planétu zavial vietor, no i smútok z poznania, že kvietky žijú len
krátko a i ten jeho čoskoro zvädne .........
..... Podľa mňa chcel autor týmto príbehom vyjadriť, ako strašne sú dospeláci zaneprázdnení a nemajú čas pozastaviť sa nad skrytým svetom detskej fantázie. Nehovorím, že sú nevšímaví, iba nemajú dostatok času. Všetko vidia inak. Nechcú si priznať, že sa zaoberajú zbytočnosťami, aj keď pre nich významnými ....
..... Prečo napísal Exupéry tento príbeh? O Malom princovi, ktorý nakoniec umrie (uštipne ho had) a on sa stratí, nevedno kde? Môže mať človek predtuchy? Mal Exupéry predtuchu, že zomrie počas 2. svetovej vojny? Nevrátil sa z prieskumného letu a jeho telo s lietadlom sa doteraz nenašlo .....
(poznámka: obrázky sú autorove kresby) žiaci 9. A
A na záver slová spisovateľa Antona Hykischa v doslove knihy Malý princ:
..... „ Antoine de Saint-Exupéry sa stratil kdesi nad vodami Stredozemného mora. Zmizol zo sveta tajomne a krásne ako jeho Malý princ. Iba najšľachetnejším z ľudského rodu sa dáva výsada takejto smrti.“.....
..... „ No dnes viem jedno: svet má ešte nádej, keď budú deti čítať Malého princa..... Lebo ktovie, možno práve dnes, na prahu obrovských zmien, ktoré nás majú priviesť k väčšej slobode, je veľmi dôležité, aby naše deti mali v sebe jemnosť i odvahu MALÉHO PRINCA S VEĽKÝM DUCHOM.“
v našej školskej knižnici ...
Záhady a zázraky prírody na internete
... s touto knihou sa môžeš vybrať na dobrodružné nočné safari púšťou Kalahary , do morských hlbín za fantastickými príšerami a do mnohých iných zákutí našej planéty...
Stratený labrador
... hlavnými hrdinami série psích príbehov sú psy najrozličnejších plemiien a rodina Parkerovcov, ktorá vlastní psí hotel a útulok....
Albert? Horší ako čert!
... plavba v sude, ulovenie zbojníka, dobrodružstvo na trhu – to je svet ako stvorený pre malých chlapcov, ktorí sú to najhoršie na svete...
Jedného dňa utečiem
... hrdinka prežíva prvú lásku a veľké priateľstvo s chlapcom, ktoré sa končí... , spútaná rodinnými tradíciami a problémami je pevne rozhodnutá, že jedného dňa utečie...
Smädný vtáčik
Zelená sa trávička
v riečke žblnká vodička.
Priletí k nej malý vtáčik,
namočí si zobáčik.
 |
Keď som ulicou kráčal,
našiel som tam vtáča.
Bolo malé milučké
stratilo sa mamičke.
Ale vtáča bolo choré
a to veru nie je dobré.
Chválabohu chrípku nemá
bola mu iba zima.
Katka Urbáneková, 3.B
Keď som išiel cez Senicu
videl som tam prepelicu.
Keď som išiel cez Vranov
letel kŕdeľ havranov.
A keď pôjdem do Sniny
prisní sa mi o svini.
Juraj Toman, 3. B
Básne o mladosti...
Hlavou mi víria myšlienky...
Cestička posiata ružami –
takou kráčať chcem
a šťastná som len vtedy,
keď nové objavovať smiem.
Prežívať mladosť s radosťou
a v srdci nosiť plno snov,
starosti za hlavu zahodiť,
na chvíľu v siedmom nebi žiť...
Krásna je mladosť,
keď mám v duši radosť,
v srdci iskričky pokoja,
čo všetky rany zahoja.
Lucia Haršániová, 8. A
Vyznanie
Žijem teraz krásny čas,
svet je pre mňa plný krás.
Čože sa to so mnou robí?
Všetko sa mi milé vidí.
Práca a či úloha –
pre mňa žiadna námaha!
Aj svet sa mi vidí malý,
v žilách cítim veľa sily.
Zo všetkého zbieram radosť.
Som pochabý? To je mladosť!
Pavol Holka, 8. A
Štrnásťročná
( Táto báseň bola ocenená v literárnej súťaži Svet patrí mladým)
Mám štrnásť. Mám štrnásť...
Pred sebou krásne dni – Chcem spievať ako superstar!
a v srdci tajné sny. Za moje názory ma však netrestaj!
Moje tričká sa pýšia nápismi ... Nebráň mi lietať až do oblakov,
Občas sa nepohodnem s rodičmi veď mladosť je čas zázrakov!
Mám štrnásť! Mám štrnásť!
Nie je to málo ani veľa ... Vzdychnem si možno zakrátko,
V živote by som veľmi chcela no nebudem už dieťatko,
mať kopec dobrých priateľov ale DOSPELÁ.
a rozumieť si s nimi aj bez slov. Žiadam priveľa,
keď teraz chcem byť veselá?
Mám štrnásť.
Mračím sa, keď ma niekto poúča.
Cítim sa, akoby sieť pavúčia
omotávala moje sny,
bránila skúšať novoty.
Alžbeta Eliašová, 8.A
Ako trávime voľný čas ...
Prechádzka v prírode (dojmy z prírody)
Stojím na prekrásnom mieste, ktoré vyžaruje pokoj a sviežosť. Čistý vzduch, číre jazero a strom, ktorý je možno starší ako Matuzalem. Skláňa sa nad hladinou a prezerá si svoje vrásky, ktoré mu ušetril čas. „Svitne pre mňa ďalšia jar? Budem môcť do svojho náručia schovať vtáčiky a ich mláďatá? Budú ma každé ráno zobúdzať svojou ľúbeznou piesňou? Pohladkám ho po jeho vráskavej kôre a nasávam jeho silu. Ako odmenu mi ponúka rozprávkovú plavbu po jazere. Pod jeho korunou nachádzam opustený čln. Zabúdam na všetky starosti a ponáram sa spolu s ním do krištáľových vôd jazierka. Okolo mňa dýcha nádherné ticho. Príroda ma opantáva svojou tajomnou silou. Alžbeta Eliášová, 8.A
|
Na prechádzke v prírode som objavil krásny kút našej zeme. Na hladine jazera sa odrážal ako v zrkadle obraz starého mlyna, v ktorom sa podľa povesti skrýval vodník. Nad hladinu často vystrkovali svoje hlávky zvedavé rybky a lovili mušky.
V noci zobral rybár starý zelený čln a vybral sa na lov. Ráno mal siete plné a spokojný odkráčal domov. Vodník za ním hľadel spoza prastarej vŕby a rybár ani netušil, že ryby do siete mu nahnal starý vodník.
Takéto nádherné zákutie, ktoré vo mne prebudilo rozprávkové predstavy, určite nie je jediné. Je ich v našej krásnej vlasti neúrekom.
Pavol Fridrich, 8.C